Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov navrhuje zmeniť systém známkovania žiakov a žiačok na trojstupňový model sprevádzaný spätnou väzbou a sebareflexiou.

“Je deň polročných vysvedčení. Pre mnohé deti, rodičov ale aj pre pedagógov je to obdobie stresu, či pocitu neprimerane ohodnotenej práce za prvý polrok školského roka. Špecificky sú známky neraz neobjektívnym ohodnotením práve pre deti, ktoré majú špeciálne potreby. Problémov a negatívnych výstupov spojených so slovenským hodnotiacim systémom je mnoho. Je najvyšší čas ho radikálne zmeniť.“ hovorí predsedníčka Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov a dlhoročná špeciálna pedagogička Svetlana Síthová.

„Motivácia detí učiť sa častokrát vychádza zo známky, čo nepovažujeme za adekvátne a zmysluplné pre neskoršie zaradenie sa do pracovného života. Aj v práci máme rôzne formy hodnotenia výkonu, ktoré sú postavené na komplexnosti a spätnej väzbe, aby sme vedeli na čom máme pracovať.“ – dodáva k známkovaniu podpredsedníčka Hana Černická.

„Známky, či hodnotenie ako ho poznáme v slovenskom školskom vzdelávacom systéme, nič nehovoria o tom, ako sa žiak snažil, v akom prostredí tieto úlohy zvládal, či aké bariéry musel prekonať. Známky neodzrkadľujú to, aký žiak je.“ ďalej pokračuje Svetlana Síthová. Učitelia pripravujú písomky, opravujú písomky, dávajú známky. Žiaci a študenti sa drvia naspamäť množstvo informácií, len aby dostali dobrú známku. Napriek tomu, Slovensko klesá v celkovom hodnotení PISA. Toto je odpoveď na otázku, či je potrebné hodnotenie zmeniť a vzdať sa starého modelu. 

Namiesto známok 1, 2, 3, 4 a 5 trojstupňový model spätnej väzby 

Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov navrhuje radikálne zmeniť formu hodnotenia žiakov a študentov. Hana Černická vysvetľuje zmysel tohto návrhu: „Návrh trojstupňového hodnotenia dáva priestor dieťaťu, učiteľovi i rodičovi hľadať prirodzenú motiváciu a stavať na reálnych záujmoch a silných stránkach dieťaťa. Tieto má každé dieťa iné. Tento typ hodnotenia zároveň pomôže odbúrať neprimeranú psychickú záťaž dieťaťa z hodnotenia. Učiteľom dá priestor vnímať deti, ako prirodzenú súčasť rozmanitej spoločnosti namiesto vnímania dieťaťa ako jednotkára, dvojkára, trojkára,… Je teda pravdepodobné, že bude učiteľ dieťa vnímať ako budúceho automechanika, právnika, záhradníka, či lekára. Možno teda hovoriť o tom, že učiteľ získa prostredníctvom navrhovaného hodnotenia nadhľad, na základe ktorého bude môcť na každé dieťa klásť primerané požiadavky v súlade s jeho prirodzeným rozvojom. Rovnako ako učiteľom aj rodičom ponúkajú tri stupne hodnotenia možnosť vnímať dieťa na základe jeho záujmov, preferencií, nadobudnutých vedomostí a zručností a nie na základe výsledkov testov a skúšok.”

Samotný trojstupňový model má byť založený na tom, aby poskytol žiakovi, študentovi, pedagógovi a rodičovi informáciu s akou úrovňou vedomostí prechádza žiak do ďalšieho ročníka. Tieto môžu byť štandardné, nadštandardné alebo blížiace sa k štandardu. Toto hodnotenie je nevyhnutné doplniť aj slovným hodnotením, pod ktorým si ľahšie predstavíme konkrétneho žiaka, čo známkovanie neumožňuje. 

„Generáciu detí, ktoré sú v školách už nevieme hodnotiť staticky bez ohľadu na dynamiku tohto sveta. Slovenskí špeciálni a inkluzívni pedagógovia preto vyzývajú na radikálnu zmenu systému hodnotenia, ktorého súčasťou by bola aj sebareflexia žiakov, slovná spätná väzba a maximálne trojstupňový model podpory.“ hovorí Síthová, ktorá dodáva, že „sa zároveň chce poďakovať všetkým špeciálnym a inkluzívnym pedagógom, ako aj našim kolegom a kolegyniam zo školstva, za prácu v prvom polroku, ako aj za to že sú a že ich v školstve máme.“

V Bratislave, 31.1.2025.